História obce

Chotár obce sa rozprestiera v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. V minulosti patrila východná časť Zbudze do Užskej a západná časť do Zemplínskej stolice. Od roku 1881 pripadla spojená obec definitívne do Zemplínskej župy.

Najstaršie osídlenie chotára dokumentuje ojedinelý nález kamenného nástroja z paleolitu. Do obdobia neolitu patria početné sídliskové pamiatky. V obci sú mohylové násypy z obdobia eneolitu, doložené je tiež osídlenie z doby bronzovej, doby laténskej, doby rímskej a slovanské osídlenie z 9. – 10. storočia. Najstaršia písomná správa o Zbudzi je v listine kráľa Bela IV. z rokov 1235 – 1270 (nezachovala sa). Stručný zápis o nej nachádzame až v roku 1409. V 14. až 17. storočí sa názov obce vyskytol i v tvaroch „Zubugya, Zbugya, Izbugya“ (odvodený je od slovanského osobného mena Zbud a svedčí o starobylosti tejto dediny, ktorá tu existovala zrejme aj pred 11. storočím). Po získaní majetkov si tu zemania postavili kúriu. V 2. polovici 13. storočia patrila časť dediny šľachticovi Jakovovi z rodu Kaplyon. Od konca 16. storočia sa vlastníkom majetku stáva rodina Vicmándyovcov. Neskororománsky kostol pochádza asi z polovice 13. storočia. Niektoré architektonické prvky sú dodnes súčasťou rímskokatolíckeho kostola Panny Márie Sedembolestnej (s kryptou Vicmándyovcov – patrónov kostola). Gréckokatolícky chrám postavili v roku 1938. Tunajšia kúria bola neskôr používaná ako sýpka. Obyvatelia Zbudze boli najmä roľníkmi. Vodný mlyn na brehu Laborca sa spomína v roku 1337. Na prelome 16. a 17. storočia i neskôr, bola zemplínska Zbudza malým zemianskym sídlom (patrila viacerým vlastníkom, napr. aj Sztárayovcom, Csákyovcom a ďalším). Začiatkom 18. storočia prichádzajú zo severnejších časti Zemplína i Šariša noví prisťahovalci – najmä príslušníci východného obradu.

V chotári Zbudze sa zistili ložiská kamennej soli. V 2. polovici 20. storočia sa uskutočnila elektrifikácia obce, vystavali školské a športové zariadenia, objekty občianskej vybavenosti, zrealizovala sa plynofikácia a pod. Súčasná obec má takmer 150 obývaných domov a 540 obyvateľov.

Významní rodáci

Andrej Vicmándi – zomrel 1822.Vyznamenal sa vo funkcii vojenského veliteľa.Pôsobil ako člen šlachtickej gardy telesnej stráže na viedenskom cisárskom dvore.Jeho sľubne sa rozvíjajúcu vojenskú kariéru zastavila smrť v pomerne mladom veku.

Ľudovít Vicmándi (1764-1846) vďaka svojím vedomostiam si získal uznanie v cirkevných kruhoch,pričom sa s ním počítalo ako s kandidátom na košický biskupský stolec.Biskupom sa ale nikdy nestal.Pôsobil ako farár a prepošt v Sátoráljaujhely (Maďarsko) v rokoch 1818-1840.

Jozef Gejza Bessler – narodený 1912 v Zbudzi.Rímskokatolícky farár,ktorý pôsobil v Parchovanoch a neskôr v Sečovciach.

História obce

Updated on 2015-11-18T12:34:53+00:00, by administrator.